Hradby Plaveckého hradu sa ťahajú k obzoru nad Záhorskou nížinou už celé veky. Skôr, ako tu tento hrad vznikol, upútal ľudskú zvedavosť náprotivný kopec. Na ňom vzniklo hradisko už takmer pred 3000 rokmi. V obývaní tejto lokality potom pokračovali Kelti, ktorých mohutné valy dodnes obopínajú rozľahlý vrchol návršia Pohanská. 

Pohraničie bolo osídľované od začiatku 13. storočia a  strážne osady nahradili bezpečnejšie kamenné hrady. V tomto období tu syn bratislavského richtára Kunta menom Detrich postavil nový hrad – Detrichov kameň. Ten bol svedkom mnohých bojov a v 14. storočí zrejme patril Matúšovi Čákovi. Koncom 14. storočia už Plavecký hrad patril Stiborovi zo Stiboríc, ktorý sa tešil veľkej priazni cisára Žigmunda. Po vymretí jeho rodu získali majetok grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Práve oni na Plaveckom hrade vybudovali palác na severnom okraji skaly a pôvodný hrad obkolesili vencom vonkajšieho opevnenia. 

V priebehu 16. storočia sa na panstve vystriedalo viacero majiteľov, no kto v jeho dejinách zohral naozaj dôležitú úlohu boli Fuggerovci. Majetná rodina, ktorá zbohatla vďaka talentu Antona Fuggera, mala svoje sídlo na Hrade Červený Kameň. Plaveckému hradu dopriali masívnu delovú baštu so strieľňami a odvetrávacím systémom tak ako to mali vo svojom rodovom sídle. V období po Fuggerovcoch vlastnili hrad Bakičovci a napokon Pálffyovci. Ich rozhodnutím pribudlo viacero hospodárskych a obytných budov a hrad chránila ďalšia delová bašta. 

Pálffyovci si však okrem toho nechali v Plaveckom Podhradí postaviť aj kaštieľ. Bolo iste pohodlnejšie a praktickejšie obývať ho ako chodiť na hradný kopec. Predpokladá sa, že kaštieľ v obci dal postaviť Pavol IV. Pálffy, no roky výstavby nie sú známe. Bolo to však v 17. storočí. Po rozpade monarchie a vzniku republiky sa vlastníkom stal štát, ktorý ho od roku 1974 využíva pre účely Štátneho archívu v Bratislave. 

Okolo tejto poschodovej štvorklídlovej blokovej budovy s ústredným nádvorím a nárožnými polygonálnymi vežami, sa v minulosti rozprestieral park. V západnom krídle kaštieľa sa nachádza Kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Vznikla vraj v období, keď bol zemepánom syn Pavla IV. Ján Anton Pálffy. Hlavný oltár z nej môžete vidieť v miestnom kostole. Kaplnka vo svojich novodobých dejinách slúžila dlho ako sklad, no podarilo sa ju zachrániť a v súčasnosti má priestory prenajaté od Ministerstva vnútra SR.

Poďme ale naspäť na hrad. Posledný boj oň sa odohral počas povstania Františka II. Rákaciho v rokoch 1705 – 1706, no stal sa prakticky neobývateľným. Ďalších tristo rokov chátral až z neho ostala len silueta. Po storočiach pustnutia sa znova mení pred očami návštevníkov na nepoznanie. Mravčia práca obce a dobrovoľníkov pod dohľadom odborníkov s finančným príspením Ministerstva kultúry SR a súkromných darcov, prináša viditeľné ovocie.