Legenda
K veľkolepému hradu týčiacemu sa nad obcou Častá sa viaže pútavá legenda. Týka sa rozhodnutia dvanástich mudrcov o tom, kde bude hrad stáť. Jedenásti sa zhodli, že najlepšou voľbou je kopec Kukla neďaleko Dubovej pri Modre. Najmladší mudrc ale vyslovil obavu z toho, že na Kukle straší. Tvrdil, že sa tam potuľujú mátohy, duchovia a strašidlá. Obával sa, že s nimi pätách hrad nikdy nepostavia. Jedenácti mudrci ho však prehlasovali a začalo sa stavať na Kukle. Robotníci sa pustili do práce, no v jedno ráno, po príchode na stavenisko, nič nenašli. Jedna legenda hovorí, že základy stavby úplne zmizli, iná zasa, že všetko čo stavbári stihli, premiestnilo sa na náprotivný kopec – presne tam, kde navrhoval najmladší mudrc. Traduje sa, že základy hradu preniesli dobré víly. Akokoľvek to bolo, na tomto mieste stojí hrad dodnes.
Hrad Červený Kameň
Pomenovanie získal tento hrad podľa dočervena sfarbenej skaly na ktorej stojí. Jeho počiatky siahajú do 1. polovice 13. storočia a viažu sa s menom českej kráľovnej – vdovy Kataríny Uhorskej, ktorá ho nechala postaviť. Pôvodne kráľovský majetok neskôr užívali viaceré významné uhorské šľachtické rody. Medzi majiteľmi nechýbali Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí a Turzovci. Najvýznamnejšie však do dejín hradu zasiahli dva iné rody: Fuggerovci nemeckého a Pálffyovci uhorského pôvodu. Prví menovaní získali hrad do držby od Turzovcov s ktorými obchodovali. Písal sa rok 1535 a gotický hrad na červenej skale sa tak dostal – dnes by sme povedali “do portfólia” jednej z najvplyvnejších obchodníckych rodín Európy.
Hlavou rodiny bol vzdelaný a veľmi úspešný obchodník Anton Fugger. Blízkosť Bratislavy a Viedne sa rozhodol využiť pre svoje podnikateľské zámery a hrad chcel premeniť na sklady svojich tovarov. Pribudli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Stredoveký hrad sa tak premenil na renesančnú pevnosť s rozľahlými pivnicami s vysokými stropmi. Fuggerovské plány s hradom napokon nevyšli kvôli tureckej rozpínavosti a neustálemu nebezpečenstvu z ich strany. Panstvo napokon Fuggerovci predali.
Získal ho mladý barón Mikuláš II. Pálffy – zať Marka Fuggera a manžel Márie Magdalény, neskôr známy ako “rábsky hrdina”. Spomínaný Anton Fugger bol Máriiným starým otcom a tak vlastne majetok “ostal v rodine”. Potomkovia Mikuláša a Márie si panstvo podržali až do roku 1945.
Kým hrad vlastnili Pálffyovci, niekoľkokrát ho prestavali a vybudovali si tu rodové sídlo. Neskôr ho Mikuláš IV. Pálffy prestaval pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu. V 2. polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálffy s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou. Žiadne ďalšie zásadné stavebné zásahy sa už potom neudiali. Posledný Pálffyovec opustil hrad v roku 1945, o štyri roky neskôr bol vyhlásený za štátny kultúrny majetok.
Dnes na Hrade Červený Kameň môžete vidieť niekoľko vzácnych zbierok: zbierku nábytku, porcelánu, keramiky a skla, obrazov, grafík, plastík, zbraní, textilu, kovov aj knižnicu historických kníh a celoročne sa tu konajú prehliadky a zaujímavé tematické podujatia.